Život Prešova
online
online
Merkelová telefonovala s Putinom i Janukovyčom
29.01.2014 Celý región
Kyjev/Berlín 29. januára (TASR) - K ukončeniu násilia a zastrašovania v ukrajinskom mocenskom zápase vyzvala dnes po rokovaniach v metropole bývalej sovietskej republiky vysoká komisárka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Catherine Ashtonová.
Spolupráca medzi vládou a proeurópskou opozíciou, ku ktorej už z času na čas došlo aj doteraz, by sa podľa šéfky európskej diplomacie mala zmeniť "v skutočný dialóg".
Ashtonová po stretnutí s ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom nevylúčila ani sankcie voči súčasnému vedeniu krajiny. "Je potrebné veľmi starostlivo preskúmať všetky varianty sankcií, ktorými disponujeme," cituje jej slová tlačová agentúra DPA.
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová vyzvala dnes ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prispel k riešeniu konfliktu na Ukrajine.
V telefonickom rozhovore s najvyšším ruským predstaviteľom apelovala šéfka nemeckej vlády podľa slov jej hovorcu Steffena Seiberta na Putina, aby sa angažoval za konštruktívny dialóg medzi oboma stranami vnútropolitického konfliktu na Ukrajine.
Ukrajina potrebuje rýchlo akcieschopnú vládu. Všetky strany by v tejto súvislosti mali konať v súlade s ich zodpovednosťou za stabilizáciu krajiny a ochranu práv občanov.
Merkelová telefonovala aj s Janukovyčom a privítala pri tejto príležitosti otvorenie dialógu s opozíciou a zrušenie zákonov, ktoré obmedzovali okrem iného právo občanov na zhromažďovanie sa. Zároveň však podľa Seibertových informácií pripomenula, že by sa teraz mali splniť prijaté dohody vrátane plánovanej amnestie pre odporcov režimu a podčiarkla, že nesmie dôjsť k ďalším prejavom násilia.
Nemecká kancelárka najvyššieho ukrajinského predstaviteľa ubezpečila, že tak Európska únia, ako aj Nemecko sú pripravené poskytnúť Kyjevu pomôcť pri hľadaní demokratických východísk zo súčasnej krízy.
O amnestii sa bude diskutovať asi do noci
Rokovanie ukrajinského parlamentu o amnestii pre protivládnych demonštrantov, obvinených z násilia počas nedávnych zrážok, sa dnes zrejme natiahne až do neskorých večerných hodín alebo dokonca až do nasledujúceho dňa. Amnestia je pritom hlavnou podmienkou, aby sa na hlboko názorovo rozdelenú Ukrajinu vrátil pokoj.
Informáciu priniesla tlačová agentúra DPA.
"Doterajšie diskusie... ukázali, že nie sme pripravení urobiť kompromis a prijať verziu zákona o amnestii, navrhovanú parlamentnou väčšinou," uviedol zákonodarca Mykola Tomenko z opozičnej strany Vlasť (Baťkivščyna) pre ruskú tlačovú agentúru Itar-Tass.
"Sme presvedčení, že pôvodná podoba amnestie by mala zostať nezmenená," dodal Tomenko.
Opozičné sily vyzývajú na celoplošnú amnestiu, týkajúcu sa obzvlášť činov, ktoré sa stali v kľúčových baštách opozície. Tá na protest okupuje veľké časti ukrajinskej metropoly Kyjev už od vlaňajšieho novembra, keď vláda cúvla od podpisu politickej a obchodnej dohody s Európskou úniou a priklonila sa tak k Rusku.
Proruský prezident Viktor Janukovyč a jeho podporovatelia sa snažia o takú amnestiu, ktorá závisí od ukončenia týchto protivládnych protestov. Návrh sa však stretol s otvoreným a jasným odmietnutím.
"Ľudia vyšli do ulíc, aby zmenili situáciu v krajine. Teraz povedať 'Oslobodíme ľudí, len ak odídu demonštranti domov' je neprípustné," uviedol bývalý profesionálny boxer a líder opozičnej strany Vitalij Kličko.
Ak nebude amnestia vyhlásená, vo väzeniach zostane približne 100 ľudí (protivládnych demonštrantov).
Všeobecne očakávaná amnestia by bola najnovším ústupkom vlády voči demonštrantom. Kabinet totiž už v utorok umožnil zrušenie nedávno schválených zákonov, ktoré kriminalizovali niekoľko foriem protestu. Vláda v utorok navyše odstúpila, hoci väčšina opozičných predstaviteľov tvrdí, že nebudú spokojní, kým neodíde aj prezident Janukovyč.
Janukovyč vyvoláva v demonštrantoch najväčší hnev, najmä jeho odklon od EÚ a zároveň obrat smerom k Rusku. Podľa mnohých demonštrantov to totiž veľmi posilňuje možnosť, že Ukrajina sa stane menej slobodným štátom.
Ruský prezident Vladimir Putin tvrdo tlačí na Ukrajinu, aby zostala vo sfére vplyvu Ruska - preto "osladil" dohodu s Ukrajinou aj finančnou pomocou. V utorok lídrom EÚ povedal, že finančnú pomoc pošle bez ohľadu na ukrajinskú vládu, avšak dnes už uviedol, že s ďalšou tranžou vo výške niekoľkých miliárd dolárov počká do vytvorenia nového ukrajinského kabinetu.
Rusko zatiaľ vyplatilo tri miliardy dolárov zo záchranného finančného balíka vo výške 15 miliárd dolárov, ktorý vláde v Kyjeve prisľúbila Moskva.
Dnešné debaty v ukrajinskom parlamente sa zameriavali aj na prepracovanie ústavy, ktorá v súčasnosti sústreďuje právomoci v rukách prezidenta. Predstavitelia uviedli, že novela ústavy by mala byť hotová v marci.
Medzitým sa prejavili rozpory medzi rôznymi členmi opozície - najmä medzi tými, čo chcú dosiahnuť zmierenie s vládou, a ostatnými, ktorí majú v úmysle vyvolávať násilnosti.
Ukrajinskí protivládni protestujúci ukončili okupáciu ministerstva poľnohospodárstva v Kyjeve ako "gesto dobrej vôle". Niekoľko radikálnych demonštrantov však údajne stále zostáva v budove.
Prišli aj nové správy, že vznikajú nové masové demonštrácie, čo vyvoláva obavy z nového násilia.
Aktivisti v západoukrajinskom meste Ľvov (pri poľskej hranici), napojení na stranu Sloboda, údajne použili slzotvorný plyn, keď sa pokúsili obsadiť administratívnu budovu a prevziať ju od inej skupiny protivládnych aktivistov. Informovala o tom ruská tlačová agentúra Itar-Tass.
V Kyjeve už odhadli škody spôsobené demonštrantami, a to na 2,5 milióna dolárov, ako oznámil zástupca primátora Anatolij Holubčenko.
Na ukrajinskú vládu narastá tlak zo zahraničia, aby počúvala protestujúcich ľudí.
"Musia ich počúvať," vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá bude podľa očakávania diskutovať o ukrajinskej kríze s poľským premiérom Donaldom Tuskom v piatok 31. januára v Berlíne.
Tusk na stretnutí s ďalšími lídrami V4 v maďarskej Budapešti vyzval EÚ a medzinárodné finančné inštitúcie, aby spoločne pomohli stabilizovať Ukrajinu, dodáva DPA.
Spolupráca medzi vládou a proeurópskou opozíciou, ku ktorej už z času na čas došlo aj doteraz, by sa podľa šéfky európskej diplomacie mala zmeniť "v skutočný dialóg".
Ashtonová po stretnutí s ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom nevylúčila ani sankcie voči súčasnému vedeniu krajiny. "Je potrebné veľmi starostlivo preskúmať všetky varianty sankcií, ktorými disponujeme," cituje jej slová tlačová agentúra DPA.
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová vyzvala dnes ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prispel k riešeniu konfliktu na Ukrajine.
V telefonickom rozhovore s najvyšším ruským predstaviteľom apelovala šéfka nemeckej vlády podľa slov jej hovorcu Steffena Seiberta na Putina, aby sa angažoval za konštruktívny dialóg medzi oboma stranami vnútropolitického konfliktu na Ukrajine.
Ukrajina potrebuje rýchlo akcieschopnú vládu. Všetky strany by v tejto súvislosti mali konať v súlade s ich zodpovednosťou za stabilizáciu krajiny a ochranu práv občanov.
Merkelová telefonovala aj s Janukovyčom a privítala pri tejto príležitosti otvorenie dialógu s opozíciou a zrušenie zákonov, ktoré obmedzovali okrem iného právo občanov na zhromažďovanie sa. Zároveň však podľa Seibertových informácií pripomenula, že by sa teraz mali splniť prijaté dohody vrátane plánovanej amnestie pre odporcov režimu a podčiarkla, že nesmie dôjsť k ďalším prejavom násilia.
Nemecká kancelárka najvyššieho ukrajinského predstaviteľa ubezpečila, že tak Európska únia, ako aj Nemecko sú pripravené poskytnúť Kyjevu pomôcť pri hľadaní demokratických východísk zo súčasnej krízy.
O amnestii sa bude diskutovať asi do noci
Rokovanie ukrajinského parlamentu o amnestii pre protivládnych demonštrantov, obvinených z násilia počas nedávnych zrážok, sa dnes zrejme natiahne až do neskorých večerných hodín alebo dokonca až do nasledujúceho dňa. Amnestia je pritom hlavnou podmienkou, aby sa na hlboko názorovo rozdelenú Ukrajinu vrátil pokoj.
Informáciu priniesla tlačová agentúra DPA.
"Doterajšie diskusie... ukázali, že nie sme pripravení urobiť kompromis a prijať verziu zákona o amnestii, navrhovanú parlamentnou väčšinou," uviedol zákonodarca Mykola Tomenko z opozičnej strany Vlasť (Baťkivščyna) pre ruskú tlačovú agentúru Itar-Tass.
"Sme presvedčení, že pôvodná podoba amnestie by mala zostať nezmenená," dodal Tomenko.
Opozičné sily vyzývajú na celoplošnú amnestiu, týkajúcu sa obzvlášť činov, ktoré sa stali v kľúčových baštách opozície. Tá na protest okupuje veľké časti ukrajinskej metropoly Kyjev už od vlaňajšieho novembra, keď vláda cúvla od podpisu politickej a obchodnej dohody s Európskou úniou a priklonila sa tak k Rusku.
Proruský prezident Viktor Janukovyč a jeho podporovatelia sa snažia o takú amnestiu, ktorá závisí od ukončenia týchto protivládnych protestov. Návrh sa však stretol s otvoreným a jasným odmietnutím.
"Ľudia vyšli do ulíc, aby zmenili situáciu v krajine. Teraz povedať 'Oslobodíme ľudí, len ak odídu demonštranti domov' je neprípustné," uviedol bývalý profesionálny boxer a líder opozičnej strany Vitalij Kličko.
Ak nebude amnestia vyhlásená, vo väzeniach zostane približne 100 ľudí (protivládnych demonštrantov).
Všeobecne očakávaná amnestia by bola najnovším ústupkom vlády voči demonštrantom. Kabinet totiž už v utorok umožnil zrušenie nedávno schválených zákonov, ktoré kriminalizovali niekoľko foriem protestu. Vláda v utorok navyše odstúpila, hoci väčšina opozičných predstaviteľov tvrdí, že nebudú spokojní, kým neodíde aj prezident Janukovyč.
Janukovyč vyvoláva v demonštrantoch najväčší hnev, najmä jeho odklon od EÚ a zároveň obrat smerom k Rusku. Podľa mnohých demonštrantov to totiž veľmi posilňuje možnosť, že Ukrajina sa stane menej slobodným štátom.
Ruský prezident Vladimir Putin tvrdo tlačí na Ukrajinu, aby zostala vo sfére vplyvu Ruska - preto "osladil" dohodu s Ukrajinou aj finančnou pomocou. V utorok lídrom EÚ povedal, že finančnú pomoc pošle bez ohľadu na ukrajinskú vládu, avšak dnes už uviedol, že s ďalšou tranžou vo výške niekoľkých miliárd dolárov počká do vytvorenia nového ukrajinského kabinetu.
Rusko zatiaľ vyplatilo tri miliardy dolárov zo záchranného finančného balíka vo výške 15 miliárd dolárov, ktorý vláde v Kyjeve prisľúbila Moskva.
Dnešné debaty v ukrajinskom parlamente sa zameriavali aj na prepracovanie ústavy, ktorá v súčasnosti sústreďuje právomoci v rukách prezidenta. Predstavitelia uviedli, že novela ústavy by mala byť hotová v marci.
Medzitým sa prejavili rozpory medzi rôznymi členmi opozície - najmä medzi tými, čo chcú dosiahnuť zmierenie s vládou, a ostatnými, ktorí majú v úmysle vyvolávať násilnosti.
Ukrajinskí protivládni protestujúci ukončili okupáciu ministerstva poľnohospodárstva v Kyjeve ako "gesto dobrej vôle". Niekoľko radikálnych demonštrantov však údajne stále zostáva v budove.
Prišli aj nové správy, že vznikajú nové masové demonštrácie, čo vyvoláva obavy z nového násilia.
Aktivisti v západoukrajinskom meste Ľvov (pri poľskej hranici), napojení na stranu Sloboda, údajne použili slzotvorný plyn, keď sa pokúsili obsadiť administratívnu budovu a prevziať ju od inej skupiny protivládnych aktivistov. Informovala o tom ruská tlačová agentúra Itar-Tass.
V Kyjeve už odhadli škody spôsobené demonštrantami, a to na 2,5 milióna dolárov, ako oznámil zástupca primátora Anatolij Holubčenko.
Na ukrajinskú vládu narastá tlak zo zahraničia, aby počúvala protestujúcich ľudí.
"Musia ich počúvať," vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá bude podľa očakávania diskutovať o ukrajinskej kríze s poľským premiérom Donaldom Tuskom v piatok 31. januára v Berlíne.
Tusk na stretnutí s ďalšími lídrami V4 v maďarskej Budapešti vyzval EÚ a medzinárodné finančné inštitúcie, aby spoločne pomohli stabilizovať Ukrajinu, dodáva DPA.
0
www.ZIVOTPO.sk
